J. Anderson osluje 80-ku, najväčší hit mu vyšiel deň pred narodeninami

Londýn/Bratislava 24. októbra (TASR) - King Crimson, Vangelis, Miroslav Žbirka i Peter Machajdík - to je fragment zaujímavých hudobných kolaborácií Jona Andersona. Slávny britský spevák má aj bohatú sólo diskografiu, predsa však najvýznamnejšiu sluchovú stopu zanechal ako člen kultovej artrockovej formácie Yes. Je zrejmé, že v hudobnom priemysle nie je vlastník osamelého srdca, ako spieva v najväčšom hite svojej životnej kapely (Owner of a Lonely Heart). V piatok 25. októbra bude mať Jon Anderson 80 rokov, narodil sa v roku 1944 v anglickom Accringtone.

John Roy Anderson má matku írskeho a otca škótskeho pôvodu. V rodnom meste už v pätnástich rokoch zanechal školu a vystriedal niekoľko zamestnaní. Pokúšal sa aj o futbalovú kariéru v klube Accrington Stanley F.C. Lenže ešte viac ako šport ho lákala hudba. V začiatkoch svojej hudobnej kariéry hral na gitaru v kapele s názvom Little John's Skiffle Group. V roku 1962 sa pripojil ako spevák k skupine svojho brata Tonyho s názvom The Warriors.

V júni 1968 založili Jon Anderson a Chris Squire kapelu s názvom Yes. Pridal sa k nim aj bubeník Bill Bruford a hráč na klávesové nástroje Tony Kaye. Ich debutový album Yes sa nahrával na jar 1969 v Advisionand Trident Studios v Londýne a vyšiel 25. júla 1969. Druhý album Time and a Word vydali 24. júla 1970 v Spojenom kráľovstve a v novembri toho istého roku v USA. Harmonické vokály sa okamžite stali poznávacím znamením a obchodnou značkou skupiny a hlas Jona Andersona je nezameniteľný aj po desaťročiach.

Výraznejší úspech kapely sa dostavil, keď sa k nej pripojil gitarista Steve Howe. Už na platni The Yes Album (1971) sa prejavil jeho autorský vklad a najmä úvodná desaťminútovka Yours Is No Disgrace naznačila, že kapela pôjde do dlhších, viactematických nahrávkach, striedaných "miniatúrami". Ešte v tom istom roku album Fragile (1971) tento trend potvrdil a prvý veľký hit Roundabout bol práve autorským dielom dvojice Anderson-Howe. Navyše príchod výrazného klávesáka Ricka Wakemana veštil niečo veľké a kapela sa už zaradila medzi hviezdy artrocku, neskôr progresívneho rocku. Prvý vrchol tvorby Yes prišiel s konceptuálnym albumom Close to the Edge (1972), ktorý pozostával z troch dlhších skladieb. Rovnomenná artrocková "symfónia" pozostávala zo štyroch častí a v prilehavom edite by bola mohla vyjsť aj ako singel. Album sa v USA vyšplhal na 3. miesto rebríčka.

Nasledujúce albumy už nemali takú vysokú úroveň, aj keď dva dobyli čelo britského "čartu". Skupina pre nezhody často menila svoje zloženie a v roku 1979 ju dočasne opustil aj Anderson. Medzitým spolupracoval s množstvom iných hudobníkov a najviac zarezonovala začiatkom 80-tych rokov jeho tvorba s gréckym skladateľom Vangelisom. V roku 1981 prenikla na popredné priečky európskych hitparád pesnička I´ll Find My Way Home.

No najväčší hitový úspech na usilovného muzikanta ešte len čakal. V roku 1982 sa vrátil k reformovaným Yes a 24. októbra, deň pred jeho 39. narodeninami vydavateľstvo pustilo do sveta neskorší najväčší hit s Andersonovým vokálom i (spolu)autorskou pečaťou. Pieseň Owner Of A Lonely Heart dobyla americkú hitparádu a v celoročnom rebríčku 1984 obsadila 9. miesto, pred superhitmi I Just Called (Stevie Wonder) a Ghostbusters (Ray Parker Jr.).

Celý album 90125 bol v diskografii Yes komerčne najúspešnejší. Modernejší zvuk priniesli gitarista Trevor Rabin i uznávaný producent Trevor Horn. Svižná inštrumentálka Cinema dostala cenu Grammy za najlepší rockový song. Z najslávnejšej zostavy začiatku 70-tych rokov boli v kapele iba Anderson a Squire. Najmä spevák sa postaral o to najlepšie zo starosvetského kumštu kapely.

Jon Anderson, ktorý sa neskôr venoval najmä sólovým aktivitám, musel v roku 2008 zrušiť turné, pretože vážne ochorel. Na Slovensku sa predviedol na koncerte Pocta slobode v roku 2009 na hrade Devín kompozíciou Close To The Edge. Prostredníctvom internetu spolupracuje s hudobníkmi z celého sveta, jedným z nich je aj slovenský skladateľ Peter Machajdík, ktorému naspieval 5-dielnu skladbu na albume Namah. Spolu s Miroslavom Žbirkom odohrali 8. augusta 2012 v londýnskom Sadler’s Wells Theatre koncert v sprievode symfonického orchestra Capella Istropolitana pod vedením dirigenta Adriána Kokoša, bolo to počas olympiády.

Naďalej nahráva a vydáva hudbu, v lete s projektom The Band Geeks album True, ktorý odkazuje na staršie obdobie Yes. Spevák je hlavný autor všetkých pesničiek a produkoval ich. Naďalej však koncertuje so starším repertoárom, vlani v Brne ukončil turné s hudbou svojej materskej kapely a covermi klasikov ako Bowie, či Zeppelin. Teraz v septembri na severoamerickej šnúre zneli tiež piesne Yes z prvého vrcholného obdobia.

Jon Anderson má od roku 2009 občianstvo USA a je fanúšik slávneho anglického klubu Manchester United. Je druhýkrát ženatý a má tri deti.